Číslo 15. Portál venovaný hispánskej kultúre

Na románskom polkruhovom oblúku zdobenom v hornej časti v byzantskom slohu s mudéjarskými rysmi možno čítať veľkými písmenami: „Genesis de la Hispanidad“. Celý itinerár nás previedol históriou Krištofa Kolumba, ktorý prišiel so svojim ambicióznym plánom; cez jeho prijatie a uskutočnenie až po nešťastie lode Santa María. Teraz stojíme pred touto historickou pravdou, ktorú nemožno zmeniť, ani vymazať. Keď prejdeme portálom, ocitneme sa tvárou v tvár La Pinta a La Niña (Palos), pretože práve tieto dve prinesú správy o objavení. Dátum 12. október ale nie je presný. Hispánsky svet začal návratom Krištofa Kolumba, ktorý novú objavenú zem venoval ich kráľovskej výsosti. Po podpise Alexandrijskej buly ako záruky, druhá výprava, teraz už admirála, dona Krištofa Kolumba obsadí tento španielsky ostrov s prvými 1500 ľuďmi, ktorých vzal na 17 lodiach (1493). To bude začiatok príbehu, ktorý prinesie storočia plné svetlých aj pochmúrnych chvíľ. Pamätajte, že sme len popolom z minulosti. Či sa nám to páči alebo nie, ide o historické fakty.

Keď prejdete portálom ocitnete sa na korme lode (číslo 16). Z druhej strany toho istého portálu (15) môžete vidieť Krista na tróne a štyroch evanjelistov. Krištof Kolumbus sa vždy cítil vyvolený Všemohúcim a všetky dokumenty, ktoré o ňom zostali, nám pripomínajú jeho zámer s „Las Indias“. Niekedy sa podpisoval ako „XpoFerens“ (Ten, ktorý nesie pre Krista), čo označovalo jeho pôvodnú myšlienku, keď prišiel ponúknuť svoj projekt kráľom – obnovenie Svätého domu (Jeruzalem), ktorý bol v tom čase už po niekoľko desaťročí v rukách neveriacich. Jeho zámerom teda bolo vytvoriť veľkú armádu pre Vykupiteľa s vazalmi Veľkého chána Ázie (8), a tak spojiť dostatočné sily na poslednú a definitívnu križiacku výpravu a zároveň splniť svoju povinnosť priviesť všetky duše, ktoré našiel, ku Kristovi. Veril v to až do svojej smrti viac než v hromadenie bohatstva. Kuriózne je, že kráľ Ferdinand, už ovdovený po Izabele a už po smrti Kolumba, tiež chcel získať zdroje z Las Indias, aby urobil presne to isté – znovu dobyť Jeruzalem. 

Realita ale bola, aj napriek admirálovmu postoju, úplne odlišná. Na svojej tretej ceste pochopil, že ten „Iný svet“ (Amerika), nebol nikdy zlučiteľný s jeho pôvodnou predstavou. O pôdu nemal záujem (jeho dediči žiadnu nedostali) a s každou cestou, ktorú podnikol (boli 4), bol čoraz viac chorý. Najhoršie, čo sa starému admirálovi stalo, bolo, že nemohol ani v pokoji zomrieť. Nezomrel sám alebo opustený, ale rozhorčený nad tým, že bol zbavený toho, čo bolo jeho, a na túto kliatbu najviac doplatil jeho syn Diego.