Číslo 7. Fontána nádeje (3. augusta 1492)

Po toľkých rokoch čakania nakoniec nadišiel deň, kedy Kolumbus založil svoju spoločnosť a začal podnikanie. Pre námorníkov Santa María, Pinta a Niña, ako aj pre Krištofa Kolumba už nebolo jedinou nádejou nájsť vytúžený cieľ, ale vrátiť sa domov a vydať svedectvo o tom, čo našli. Išlo o cestu do neznáma, ktorej úspešnému dokončeniu nezabránili ani nástrahy a strach (napríklad aj z morských príšer). Spiatočná cesta bola šťastlivá a úplne zmenila históriu sveta. Štvrtá časť sveta sa začala pripájať k ostatným trom.

Stále sa máme čo dozvedať o ceste objavov a táto pamiatka vás k tomu pozýva.

Pod provou Pinty, možno vidieť poctu Martínovi Alonsovi Pinzónovi: „Pegasovi oceánskeho mora“, jej kapitánovi. Prostredníctvom františkánov z kláštora La Rábida sa o Krištofovi Kolumbovi dozvedeli v oblasti Huelvy. Spolu s Pinzónom zostavili ich jedinú spoločnú výpravu. Pinzónova povesť povzbudila ľudí z miest ako Palos a Moguer, aby s Kolumbom 3. augusta 1492 vyplávali z La Fontanilla, v Palos de la Frontera, na cestu do Cipango (Japonska) a Cathay (Čína) inou trasou než bola tá zaužívaná. Prišiel čas navigovať na západ, aby sa dostali tam, kam sa bežne chodilo smerom na východ.

Dva úryvky z historických textov na každej strane Pinty nám pripomínajú odkiaľ pochádzali prostriedky na zaplatenie flotily prvej plavby a kto sa na nich zúčastnil.